Zložité matematické a finančné rovnice by sa mali ľuďom vysvetľovať jednoducho. Najmä vtedy, ak je v nich ukryté bohatstvo poznania a návod na kľudnejší spánok.
Na vysvetlenie zložitosti faktora času v dlhodobom sporení by sa dali použiť jednoduché skratky typu „sporiť treba dlho“ alebo „čím skôr začneš sporiť, tým lepšie“. Ale to nevedie k vytvoreniu poznania.
Preto to skúsime príbehom...
Dvaja kamaráti (Adam a Pišta) začali ako 20-roční pracovať u toho istého zamestnávateľa. Ten im ponúkol možnosť prispievať si mesačne 50 Eur do dôchodkového fondu, ktorý pre nich vytvoril. Tento fond má priemerný ročný výnos 5% a úspory si z neho môžu vybrať, keď dovŕšia 60 rokov.
Naivný Adam si povedal, že teraz je ešte mladý, nemá rodinu ani záväzky a do dôchodku je ešte ďaleko. Preto program odmietol a radšej si za 50 Eur mesačne doprial pár drinkov s kamarátmi. Pišta si povedal presný opak. Keďže nemá rodinu ani záväzky a do dôchodku je ďaleko, oželieť 50 Eur mesačne nie je až také ťažké a aj by tie peniaze minul na nezmysly.
Keď obaja kamaráti oslavovali 33 rokov, obom sa narodili deti. Adam si uvedomil, že na starobu by sa mal zabezpečiť a začal si sporiť 50 Eur. Adam tak začal prispievať v 33. rokoch a prispieval až do dovŕšenia 60 rokov. Naopak, Pišta zistil, že potrebuje teraz viac peňazí dávať na rodinu a prestal sporiť, pričom úspory nechal ďalej pracovať. Pišta si tak sporil 50 Eur mesačne len po dobu 13 rokov.
Otázka potom znie: „Kto z nich bude mať nasporenú vyššiu sumu?“
Najskôr sa pozrime na sumu príspevkov, ktorú obaja do fondu prispeli (investovali). Pišta, ktorý prispieval len 13 rokov, prispel sumou 7800 Eur (13 rokov x 12 mesiacov x 50 Eur). Adam prispieval až 25 rokov a celkovo prispel sumou 16200 Eur (27 rokov x 12 mesiacov x 50 Eur). Navyše musel prispievať v čase, keď tieto peniaze potrebovala jeho rodina. Keď obaja dovŕšili vek 60 rokov a stretli sa pri vínku na námestí, priznali sa jeden druhému, koľko majú nasporené...
(1).png)
Ak ste si mysleli, že Adam, ktorý sporil dlhšie, má nasporenú vyššiu sumu, asi ste zostali prekvapení. Je to Pišta, ktorý sa tešil z vyššej sumy a pritom neprispel ani polovicu toho, čo Adam. Pišta prispel menej a kratšiu dobu a pritom má viac nasporené? Čím to je?
Odpoveď je v tom, že úspory dostali šancu pracovať dlhšie. A kým v 33-ke mal Pišta na svojom účte už 10900 Eur, Adam mal presne 0 Eur. A aj keď Adam začal prispievať, už nikdy nedokázal dobehnúť to, čo Pištove úspory dokázali zarábať samé.
Pri sporení je teda dôležité vnímať celkovú dobu sporenia. Kým u Pištu to bolo 45 rokov, u Adama len 32 rokov. A tak mohol Pišta kľudne prestať prispievať v neskoršom veku, pretože zvyšnú prácu za neho urobili už jeho úspory.
