Je dôchodkové sporenie v II. pilieri v indexových (akciových) fondoch rizikové?
Pri sporení na dôchodok s využitím II. piliera je nutné si uvedomiť, že pre človeka, ktorý celú svoju kariéru bude prispievať do oboch pilierov, t.j. do I. piliera (Sociálna poisťovňa) aj do II. piliera (dôchodková správcovská spoločnosť), bude dôchodok z II. piliera predstavovať približne jednu tretinu jeho dôchodkového príjmu. Prečo je tomu tak? Z jednoduchého dôvodu: takto sú nastavené odvody. Počas celého produktívneho života sa mu pri nezmenených zákonných podmienkach kráti dôchodok z I. piliera v priemere o jednu štvrtinu. Teda takúto časť (jednu štvrtinu) by si mal nasporiť v II. pilieri, aby bol človek na tom rovnako ako pri rozhodnutí nevstúpiť do II. piliera.
Tak prečo sa bavíme o tom, že pre človeka, ktorý celú svoju pracovnú kariéru odvádzal do oboch pilierov by mal jeho dôchodok z II. piliera tvoriť jednu tretinu, keď sa mu bude krátiť dôchodok z I. piliera o jednu štvrtinu? Pretože existuje veľký predpoklad, že tempo rastu dôchodkových nárokov v I. pilieri sa nebude zvyšovať tak rýchlo ako doteraz.
Keďže dôchodok z II. piliera nebude až tak významným zdrojom dôchodkového príjmu, logicky sa dá hovoriť, že môžem podstúpiť počas sporenia vyššie trhové riziko. Ak bude väčšia časť môjho dôchodku závislá od rozhodnutia politikov a stavu verejných financií, mal by som počas svojho života trošku zariskovať a sporiť si do akcií, t.j. do reálnej ekonomiky.
Dobre, ale keďže sú moje úspory výlučne v dlhopisovom fonde, ako mám prestúpiť a koľko presunúť do indexového fondu? Veď akciové trhy sú extrémne vysoko a čo ak ja presuniem úspory do indexového fondu a trhy padnú? Ak mám do dôchodku 22 rokov, má ešte stále význam presúvať úspory do akciového / indexového fondu? Nie som ako 44 ročný človek už na hrane, že sú pre mňa akcie dosť rizikové? Ak by som sa teda rozhodol presunúť časť úspor, ako to mám urobiť? A čo potom môžem očakávať?
Tak sa na to poďme pozrieť. Skúsili sme modelovať jednoduchý prípad sporiteľa, ktorý sa rozhodne presunúť svoje úspory z dlhopisového fondu do indexového. Rozhoduje sa medzi dvomi stratégiami presunu úspor.
Modelové stratégie presunu úspor z dlhopisového do indexového fondu
1. stratégia je konzervatívnejšia a je založená na tom, že svoje úspory ponechá v dlhopisovom fonde a všetky nové príspevky nasmeruje výlučne do indexového fondu.
2. stratégia je agresívnejšia. Pri nej presunie okamžite 1/3 svojich úspor do indexového fondu. Následne 1/3 z hodnoty úspor v dlhopisovom fonde presunie o rok a ďalšiu 1/3 o 2 roky. Takto presunie približne 70% majetku z dlhopisového fondu do indexového. Po dvoch rokoch tak bude mať rozloženie úspor v pomere približne 25% v dlhopisovom a 75% v indexovom fonde. Zároveň všetky nové príspevky smeruje výlučne do indexového fondu.
Tieto dve stratégie sú zásadne rozdielne. Povedali by sme si, že v prípade 1. stratégie sa toho veľa neudeje a jeho úspory budú viac menej rovnaké ako keby ostal v dlhopisovom fonde. V prípade 2. stratégie môže naopak očakávať výrazné výkyvy v hodnote majetku.
Stratégie sú nastavené, prejdime si ostatné nastavenie sporivej schémy.
Náš vzorový sporiteľ má dnes nasporenú sumu 15 000 Eur. Príspevky do II. piliera sa zvyšujú podľa zákonného nastavenia, t.j. porastú z 5,5% v roku 2022 na celkových 6% v roku 2024 a ostanú v takejto výške. Mzda vzorového sporiteľa sa v čase mení a kopíruje celoživotnú príjmovú funkciu (nárast príjmu počas kariéry). Dnes má sporiteľ 44 rokov, poberá o niečo vyššiu ako priemernú mzdu (1250 Eur). Zostávajúci sporivý horizont je na úrovni 22 rokov (264 mesiacov). Infláciu očakávame na úrovni 2% ročne (v priemere). Vývoj výnosov dlhopisov a akcií na zostávajúce obdobie sme zobrali z ostatných 22 rokov vývoja trhov. Máme tak zachytené dva veľké prepady (dot-com bublinu v roku 2000 a finančnú krízu v roku 2008) a tiež korona-krízu z roku 2020.
Aby sme nekomplikovali model, predpokladáme, že náš sporiteľ nemusí pred odchodom na dôchodok presúvať úspory späť do dlhopisového fondu (pozri §92 ods. 1 zákona o starobnom dôchodkovom sporení).
Ako by dopadli jeho úspory, ak by zostal v dlhopisovom fonde (šedá krivka), zvolil by stratégiu 1 (modrá krivka) alebo stratégiu 2 (žltá krivka)? Porzite si graf nižšie.
Prejdime si očakávané výsledky.
Počas nasledujúcich 5 rokov (obdobie sporenia od 264 do 204 mesiacov) zrejme výraznejšie výkyvy môžu nastať práve v prípade, že v priebehu dvoch rokov presunie 70% úspor do indexového fondu. Počas prvých 5 rokov tak môžeme očakávať, že sa kolísanie hodnoty úspor (volatilita) zvýši z doterajších približne 5% ročne na takmer 10%. Inak povedané, po presune úspor z dlhopisového do indexového fondu môžeme očakávať väčšie kolísanie úspor. Určite sa zvýšia aj mesačné maximálne nárasty a prepady. Očakávané zmeny v správaní sa úspor počas sporenia prezentujeme v tabuľke nižšie.
| Stratégia | Ročné kolísanie úspor (volatilita) |
Maximálny mesačný prepad hodnoty úspor |
Maximálny mesačný nárast hodnoty úspor | |||||
| Zostať v dlhopisovom fonde |
|
-4,70% | 4,36% | |||||
| Nové príspevky do indexového fondu a 3x postupný presun úspor |
9,85% |
-9,50% | 9,26% | |||||
| Zostať v dlhopisovom fonde a nové príspevky do indexového fondu | 6,51% | -5,62% | 6,10% |
Za cenu zvýšenia ročného kolísiania hodnoty úspor o približne 5 percenutálnych bodov však dokáže získať o takmer 50% vyššiu hodnotu úspor. Inak povedané, cenou za podstúpené vyššie riziko počas sporenia dokáže získať vyšší dôchodok takmer o polovicu oproti tomu, keby zostal výlučne v dlhopisovom fonde.
A to sme sa bavili o sporiteľovi, ktorý má už 44 rokov. Pre všetkých mladších sporiteľov by ten pomer medzi zvýšeným rizikom (kolísanie hodnoty úspor počas roka) a potenciálom vyššieho dôchodku môže byť ešte priaznivejší.
A celkom rozumnou stratégiou pre všetkých, ktorí sa boja okamžitého presunu úspor sa stratégia založená na presmerovaní nových príspevkov do indexového fondu javí ako naozaj rozumná. Potom je už len otázka, kedy presunúť zvyšné úspory. A tu sa môže sporiteľ vyhrať aj so stratégiou, že bude presúvať úspory len vtedy, ak trhy (dôchodková hodnota indexového fondu) poklesne o jednu štandardnú odchýlku. Tá je na úrovni okolo 16,5%. Takže ak poklesnú trhy o 16,5%, bude vhodné presunúť časť úspor. Koľko, to už závisí na vašej ochote akceptovať riziko. Ale na začiatok by to mohla byť jedna tretina.
Nezabúdajte, že Vaše úspory v II. pilieri nebudú tvoriť celý Váš dôchodok a preto sa oplatí ich nechať zarábať na reálnej ekonomike (akciových trhoch).
